Život Prešova
online
online
Bosna si pripomína 30. výročie masakru v Srebrenici
05.07.2025 Celý región
Sarajevo
5. júla (TASR) - Tri desaťročia po genocíde v Srebrenici príbuzní stále
hľadajú a pochovávajú pozostatky viac ako 8000 moslimských mužov a
chlapcov zabitých bosniansko-srbskými silami. TASR o tom píše podľa
agentúry AFP.
„Tento rok pochovávam svojho otca. Ale iba jednu kosť, jeho dolnú čeľusť,“ povedala päťdesiatnička Mirzeta Karičová. Jej matka je veľmi chorá a tak sa rozhodli pochovať ho bez čakania na nájdenie ďalších pozostatkov.
Jej otec Sejdalija Alič sa s niekoľkým tisíckami mužov a tínedžerov pokúsil v lete 1995 utiecť pred jednotkami generála Ratka Mladiča cez husté lesy. Nepodarilo sa mu to.
Bosniansko-srbské sily pod velením generála Ratka Mladića zaútočili na moslimskú enklávu v Srebrenici s viac ako 40.000 obyvateľmi vo východnej Bosne 11. júla 1995. V tom čase to bola „chránená zóna OSN“. Mala chrániť vysídlených ľudí, ktorí sem utiekli pred vojnou. Vojaci generála Mladića tam v júli 1995 popravili tisíce mužov a chlapcov a pochovali v masových hroboch.
Po desaťročiach práce bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, asi 1000 je stále nezvestných. V prípade Sejdalija Aliča sa našla doteraz iba jeho čeľusť.
Zabitý bola aj jeho 22-ročný syn Sejdin, Sejdalijovi traja bratia a ich štyria synovia. Na cintoríne v Potočari už pochovali takmer 50 najbližších príbuzných Mirzety Karičovej.
„Všetko som dokázala vydržať, ale myslím si, že tento pohreb bude najhorší. Pochovávame kosť. Neviem opísať tú bolesť,“ povedala.
Konflikt v Bosne si vyžiadal takmer 100.000 obetí. Medzinárodný trestný súd odsúdil generála Mladiča, teraz 83-ročného, a bývalého bosnianskosrbského vodcu Radovana Karadžiča, teraz 80-ročného, na doživotie za vojnové zločiny a genocídu. Obaja sú stále vo väzení, ale časť bosnianskych Srbov v Republike srbskej zľahčuje masaker v Srebrenici.
„V Republike srbskej je veľmi zriedkavé nájsť niekoho, kto uznáva, že došlo k genocíde,“ povedala výskumníčka na Universite Libre de Bruxelles Neira Sabanovic.
K najhlasnejším popieračom patrí prezident Republiky srbskej Milorad Dodik. Podľa každoročnej štúdie publikovanej Pamätným centrom Srebrenice v roku 2024 to urobil 42-krát z celkového počtu 305 prípadov v srbských a bosniansko-srbských médiách.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici aj napriek protestom Belehradu a Republiky srbskej.
V sobotu sa politickí lídri bosniansko-srbskej entity a Srbska spolu s hodnostármi Srbskej pravoslávnej cirkvi zhromaždia v Bratunaci neďaleko Srebrenice na pamiatku viac ako 3.200 bosniansko-srbských vojakov a civilistov zabitých počas vojny. Portréty približne 600 z týchto mŕtvych boli tento týždeň zavesené pozdĺž cesty neďaleko Pamätného centra Srebrenice.
„Títo ľudia sa nezúčastňujú na tej istej debate. Rozprávajú sa sami so sebou a stále sú v roku 1995,“ povedal vo štvrtok miestnej televízii riaditeľ Pamätného centra Srebrenice Emir Suljagić.
„Tento rok pochovávam svojho otca. Ale iba jednu kosť, jeho dolnú čeľusť,“ povedala päťdesiatnička Mirzeta Karičová. Jej matka je veľmi chorá a tak sa rozhodli pochovať ho bez čakania na nájdenie ďalších pozostatkov.
Jej otec Sejdalija Alič sa s niekoľkým tisíckami mužov a tínedžerov pokúsil v lete 1995 utiecť pred jednotkami generála Ratka Mladiča cez husté lesy. Nepodarilo sa mu to.
Bosniansko-srbské sily pod velením generála Ratka Mladića zaútočili na moslimskú enklávu v Srebrenici s viac ako 40.000 obyvateľmi vo východnej Bosne 11. júla 1995. V tom čase to bola „chránená zóna OSN“. Mala chrániť vysídlených ľudí, ktorí sem utiekli pred vojnou. Vojaci generála Mladića tam v júli 1995 popravili tisíce mužov a chlapcov a pochovali v masových hroboch.
Po desaťročiach práce bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7000 obetí, asi 1000 je stále nezvestných. V prípade Sejdalija Aliča sa našla doteraz iba jeho čeľusť.
Zabitý bola aj jeho 22-ročný syn Sejdin, Sejdalijovi traja bratia a ich štyria synovia. Na cintoríne v Potočari už pochovali takmer 50 najbližších príbuzných Mirzety Karičovej.
„Všetko som dokázala vydržať, ale myslím si, že tento pohreb bude najhorší. Pochovávame kosť. Neviem opísať tú bolesť,“ povedala.
Konflikt v Bosne si vyžiadal takmer 100.000 obetí. Medzinárodný trestný súd odsúdil generála Mladiča, teraz 83-ročného, a bývalého bosnianskosrbského vodcu Radovana Karadžiča, teraz 80-ročného, na doživotie za vojnové zločiny a genocídu. Obaja sú stále vo väzení, ale časť bosnianskych Srbov v Republike srbskej zľahčuje masaker v Srebrenici.
„V Republike srbskej je veľmi zriedkavé nájsť niekoho, kto uznáva, že došlo k genocíde,“ povedala výskumníčka na Universite Libre de Bruxelles Neira Sabanovic.
K najhlasnejším popieračom patrí prezident Republiky srbskej Milorad Dodik. Podľa každoročnej štúdie publikovanej Pamätným centrom Srebrenice v roku 2024 to urobil 42-krát z celkového počtu 305 prípadov v srbských a bosniansko-srbských médiách.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici aj napriek protestom Belehradu a Republiky srbskej.
V sobotu sa politickí lídri bosniansko-srbskej entity a Srbska spolu s hodnostármi Srbskej pravoslávnej cirkvi zhromaždia v Bratunaci neďaleko Srebrenice na pamiatku viac ako 3.200 bosniansko-srbských vojakov a civilistov zabitých počas vojny. Portréty približne 600 z týchto mŕtvych boli tento týždeň zavesené pozdĺž cesty neďaleko Pamätného centra Srebrenice.
„Títo ľudia sa nezúčastňujú na tej istej debate. Rozprávajú sa sami so sebou a stále sú v roku 1995,“ povedal vo štvrtok miestnej televízii riaditeľ Pamätného centra Srebrenice Emir Suljagić.
www.ZIVOTPO.sk
